Och, predom ti najprv ďakujem, milý čitateľ,  že si nakúkol aj sem! :D
Tiež musím prv dodať, že nenávidím hovoriť o sebe, pretože to jednoducho neviem.

Ako si sa mohol, drahý čitateľu, dozvedieť z hlavnej stránky, moje meno je Adrián a áno, som jeden z chlapcov, ktorí majú blogy. Neboj, naša ohrozená rasa ešte nie je na pokraji vyhynutia, ešte nie.
Tiež si sa mohol dozvedieť, že milujem fantasy literatúru. Áno, presne tú, o ktorej každý obyčajný človek (pretože knihomoľovia sú čarodejníci, ktorí dokážu pomocou portálov vchádzať do iných svetov) povie, že sú to rozprávky, báchorky, totálne nezmysli a hovadiny. Ja si takých ľudí nevšímam, mávnem nad nimi rukou a užívam si iné, vzdialené svety, ktoré vymýšľajú spisovatelia. Najradšej mám knihy, v ktorých sa nachádza mágia, pretože tak odmalička som akýsi závislák na čarodejníkoch a čarodejniciach, černokňažníkoch a bosorkách, bosorákoch a jasnovidcoch. To je taktiež dôvod, že 95% z filmov, ktoré pozerám, sú fantasy - milujem, keď tam nejaký herec máva rukou a jeho prsty sprevádzajú farebné iskričky a modrý dym, no to už je o inom a ja ťa nechcem unudiť k smrti.
Medzi moje najobľúbenejšie knihy patrí, samozrejme, Harry Potter, ktorý tvorí celý môj život. Neviem si bez neho predstaviť ani len minútu môjho bitia na tejto zvláštnej planéte, často zdajúcej sa, že je stvorená z mentálne zdegenerovaných ľudských jedincov. Čo sa týka ďalších (je ich nespočetne veľa) tak napríklad: Pieseň ľadu a ohňa, Kroniky Narnie, a mnoho, mnoho, mnoho ďalších...
A napokon tu je aj Alica v Krajine zázrakov. Áno, Alica, o ktorej zasa len tí úbohí obyčajní ľudia povedia, že je to obyčajná hlúpa rozprávka. Pre mňa je Alica istým zázrakom, jej autora považujem za génia a blázna dokopy v tom najlepšom zmysle a Lewis Caroll je pre mňa jedným z najväčších vzorov. Vytvoriť niečo také unikátne ako je Alica, niečo, čo má pár stránok no zároveň sú plné obrovitánskeho sveta, realistických a vynikajúcich charakterov (a ešte by som sa dokázal rozpísať)....je jednoducho úžasné. Ešte stále mám chuť sa preniesť v čase do doby, kedy tento autor-génius-blázon žil, aby som sa s ním porozprával, odkiaľ všetky tie bizarné a fantastické veci zobral a preboha, ako to vlastné robí.
Ale to je zasa o inom a o tom by som mohol robiť niekoľko desiatok dlhých článkov, všakže.
Čo k mojej osobnosti: nuž, toho vám veľa nenarozprávam. Keby ste ma stretli na ulici, možno by ste ma aj prehliadli, pretože som presný príklad tej tichej sivej myšky...Niektorí by možno povedali, že som nespoločenský a antisociálny, ibaže ja som ešte stále nestretol tých pravých ľudí, ktorí by boli presne jak ja. Som uzavretý, no takmer celý čas stratený vo vnútorných monológoch a dialógoch, vo svojich myšlienkach a napokon vo vlastných svetoch a predstavách, ktoré dávam "na papier" prostredníctvom wordu (prostriedok 21. storočia) v podobe príbehov, ktoré sú a možno nie sú čitateľné.
O príbehoch, ktoré píšem by som znovu mohol tárať od nevidím do nevidím, no opäť sa vás snažím neunudiť, takže sa pohnime ďalej.
Mojím životným snom a cieľom (aspoň teda zatiaľ) je byť tým, kým naozaj som, robiť to, čo ma naozaj baví. Pod tým si môžete napríklad predstaviť to, že by som chcel dostávať v budúcnosti výplatu za to, že píšem príbehy. (Zatiaľ) Nič nie je mojim väčším snom než vidieť jeden z mojich príbehov na poličke v aspoň jednom kníhkupectve. Verte, snažím sa skoro každý deň, lenže písanie je ťažké. Je to niečo ako byť vyvoleným - je to dar aj prekliatie zároveň, no to pochopia iba tí, ktorí píšu a basta.
Jedným z miliónov mojich snov-hviezd je zájsť do Londýna a ak to mám upresniť, presnejšie do potterovského štúdia. Viem, že cestovanie už nie je akási "výnimočná záležitosť", lenže to štúdio je pekne drahé, takže....
Medzi moje záľuby okrem kníh a písania patria ďalšie formy umenia: rád počúvam hudbu, ktorá ma oslobodzuje od reality, odmalička je kreslenie mojim druhým dychom, aj keď ma to často privádza do rozpakov. Najmä vtedy, keď som kreslil Daenerys Targaryenovú a jej čelo som nakreslil dosť veľké na to, aby Matka drakov bola vďaka tomu o čosi škaredšia. Už dlhé roky som rád písal. Keď som sa v škole nudím, vytrhnem papier a píšem, napríklad nejaký citát z knihy. Už asi tri roky som pokukoval k umeniu kaligrafie a síce mi to až tak dokonalo nejde ako ostatným a skôr píšem všetko vlastným štýlom, dlho som bol z toho zastrašený, no konečne som sa pustil i do tohto súdka. Nesmierne ma to baví, až teda na to, že tie tuše by mohli robiť väčšie a lacnejšie, pretože niekedy ma až pichne pri srdci, že musím dať štyri eurá za tuš, z ktorého mi vyjde asi tak dvanásť dlhších viet. Ale to opäť odbáčam a rozkecávam sa, čo je moja najväčšia "mucha". Áno, rozkecávam sa, aj keď som veľmi tichý a uzavretý. Návod: stačí, ak mi budete veľmi blízky a sem-tam ma do týždňa spozorujete, ako z vety preskakujem na druhú, ako táram piate cez deviate a ako z trojky naťahujem na devinu (tj, že sa rozkecávam)
Milujem smiech a strašne rád sa smejem, najradšej mám záchvaty smiechu, z ktorých ma bolí brucho.
*práve som si obzrel článok a teda, dosť som sa rozpísal...treba to nejako urýchliť...*
Nenávidím ľudí, ktorí sú rasistickí, homofóbni, ktorí si nechcú nič priznať...a ešte ich je oveľa viac, ibaže si teraz na to jednoducho, sakra, nespomeniem.
Čo sa týka blogu, bol založený 17. júla 2014, spolu s YT kanálom, na ktorom som nahrával knižné videá. Dnes ich nenájdete a žiaľ na YT už viac nenatáčam, no mám taký pocit, že keby som mal trošilinku viac času (pretože natáčanie a tá úprava trvajú dosť dlho...hlavne ak máte za notebook takú pomaličkú starinu ako ja), tak by som sa k tomu vrátil...nikdy nehovori nikdy...blog bol vytvorený z jedného dôvodu: nemal som sa s kým rozprávať o knihách. Jednoducho, mohol som povedať hocikomu, mamke, bratov, kamarátom, čo som čítal, či ma to bavilo a tak...ale viete, ak ste knihomol, tak potrebujete na rozprávanie o knihách druhého knihomola a žiaľ, také som ja v blízkosti nemal.
Tento blog sa najprv volal "Krajina kúzelných kníh" a v tej dobe vyzeral hrozne. Články z tej doby sú jedna katastrofa a to ani nehovorím o sebe, akých debilín som sa dopustil, ale je to minulosť, nevrátim to späť a lepšie je to nechať tak, nech to zapráši prach. Za ten čas blog získal niekoľko spoluprác a je kopa vecí, ktoré sa stali, no tento článok je už aj tak dosť dlhý. A síce je občas aktivita na tomto blogu na bode mrazu, je to môj miláčik a som rád, že ho mám :-)

Je tento článok to čo si čakal, čitateľ/ka?
Možno áno, možno nie...no musíš uznať, že si sa aspoň čo-to o mne dozvedel/a.
Dúfam, že sa ti môj blog páči a že to nie je len jednotka, ktorá je počtom tvojich návštev a že sem zavítaš rád/a.

Môžeš ma nájsť na Instagrame, kde zvyčajne postujem každý deň a snažím sa o pekné fotky, potom blog môžeš nájsť aj na Facebooku, ktorý neznášam, pretože je nepriehľadný, plný chaosu a navyše pomalý, v neposlednom rade na Pintereste, kde nájdeš aj nástenky k mojim príbehom, v predposlednom rade na Twitteri, kde sem-tam tvítnem niečo praštené o hlavu a napokon ma nájdeš aj na Wattpade, kde si môžeš prečítať čo-to z mojej hlavy.
Dúfam, že sú to všetky tie sociálne oné, ktoré som povedal (napísal), pretože v dnešnej dobe ich je toľko, že ani neviem, kde mám účet a kde som prihlásený. (A ešte pod ako hroznou prezývkou)

Ak budeš niečo chcieť osobnejšieho charakteru, pokojne pošli internetovú sovu na adrianbihary1@gmail.com
Ak nemáš internetovú sovu, postačí krkavec či posol, alebo napokon aj trojoká vrana.








písané 6.1.2017 
o 1:33 (som insomnik a noc je pre mňa čas, kedy žijem)

4 komentáre:

  1. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zdáš sa mi ako fajn človiečik, lebo s mnohým čo si tu napísal som sa stotožnil tiež , teda takmer skoro so všetkým :D
    PS: mimochodom máš skvelý blog ☮ ✌

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to ma neskutočne teší! (Podivínov nie je nikdy dosť :D)
      Ďakujem strašne moc! :))

      Odstrániť
  3. Niet zač:)) My držíme ešte svet pokope! :D :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý váš komentár a názor!